Anton Bernolák

    Nakoľko sa Anton Bernolák narodil v októbri (03.10.1762 Slanica -  zaniknutá obec v okrese Dolný Kubín) osobnosť a dielo prvého kodifikátora spisovnej slovensčiny si MO MS každý rok pripomína od 3.októbra podujatím v Mesiaci slovenskej kultúry v rámci Dní Antona Bernoláka.

    Práve v Nových Zámkoch strávil dosť dlhú dobu v náročnej práci a v zložitých vzťahoch medzi úradnými povinnosťami a osobnými záujmami.

    Anton Bernolák prišiel do Nových Zámkov roku 1797. Stalo sa tak na základe konkurzu na uprázdnenú faru v Nových Zámkoch v apríli 1797. Spomedzi vyše 30 uchádzačov miesto získal A.Bernolák. (Zásluhu na tom mal generálny vikár Jozef Vilt z Trnavy, ktorý osobitným listom odporučil A.Bernoláka arcibiskupovi Jozefovi Baťánovi.) 3.mája 1797 Jozef Vilt slávnostne uviedol A.Bernoláka do úradu a 5.mája ho vymenovali za okresného dekana. Do farského úradu nastúpil 1.júna po tom, keď v Trnave odovzdal kancelársku agendu svojmu nástupcovi.

    V čase Bernolákovho príchodu patrila fara a kostol k výstavnejším stavbám mesta, ale boli všat dosť zanedbané. Preto jednou z jeho prvých úloh bola oprava budov a usporiadanie farského hospodárstva. Stalo sa to v rokoch 1797 - 1801.

    Kostol a kláštor františkánov nepatril do kompetencie fary, ale mal veľký význam aj v tom, že sa tu bohoslužby konali prevažne v slovenskom jazyku a navštevovali ich Slováci vo veľkom počte.

    K starostlivosti farského úradu patrili 4 mestské kaplnky. Povinnosťou farára bolo slúžiť v nich omše na výročie zasvätenia. Boli to kaplnka Najsvätejšej Trojice, kaplnka Panny Márie, kaplnka sv. Anny, sv. Kríža. Okrem toho farárovi patrila aj duchovná starostlivosť o chudobince.

    Hlavnou úlohou mestského farára bola starostlivosť o duchovné potreby veriacich. Okrem obyvateľov mesta patrili k nim aj veriaci v okolí (Andovce, Bajč, Farkaštd, Stará Guta,...) V početných náboženských povinnostiach pomáhali mestskému farárovi kapláni. V Nových Zámkoch mali byť dvaja, ale A.Bernolák si väčšinou musel vystačiť iba s jedným.

    Roky, v ktorých A.Bernolák pôsobil v Nových Zámkoch, patrili k obdobiu protinapoleonských vojen. Vojny si vyžiadali zvyšovanie daní, poplatkov, devalváciu, šírili sa choroby a epidémie. Vrchnosť zvyšovala požiadavky na duchovných - mali organizovať zbierky peňazí, obilnín, proti čomu protestovali.

    K úradným povinnostiam, ktoré si vyžadovali časté cesty po rozsiahlom území dekanátu, treba pripočítať aj Bernolákove osobné záujmy. Ich jadro tvorila jazykovedná práca a činnosť v Slovenskom učenom tovarišstve. Potom tu boli aj rodinné problémy a záujmy.

    V roku 1810 Nové Zámky postihol ničivý požiar. Zachvátil aj kostol a faru. Požiar spôsobil veľké škody na oboch budovách a na celom hospodárskom dvore. Zničil takmer celý Bernolákov osobný majetok - zemiansky armáles, rukopisy, tlače a predmety osobnej potreby.

    Náhla smrť ukončila jeho značne vyčerpaný život poznačený nezhodami s mestom, s mestskou radou a rodinnými problémami 15. januára 1813.

    Pochovaný bol na kamennom cintoríne (dnes Bernolákovo námestie). Keď cintorín likvidovali, jeho telesné pozostatky vyzdvihli a opätovne pochovali pri kaplnke Najsvätejšej Trojice.